dichroický

Tsjechisch

Uitspraak

• IPA: /dɪxrɔʔɪtskiː/

Woordafbreking

• di·chro·ic·ký

Bijvoeglijk naamwoord

dichroický

1. (natuurkunde) dichroïsch; met betrekking tot dichroïsme

Verbuiging

	enkelvoud				meervoud
	mannelijk		vrouwelijk	onzijdig	mannelijk		vrouwelijk	onzijdig
	bezield	onbezield			bezield	onbezield
nominatief	dichroický		dichroická	dichroické	dichroičtí	dichroické		dichroická
genitief	dichroického		dichroické	dichroického	dichroických
datief	dichroickému		dichroické	dichroickému	dichroickým
accusatief	dichroického	dichroický	dichroickou	dichroické	dichroické			dichroická
vocatief	dichroický		dichroická	dichroické	dichroičtí	dichroické		dichroická
locatief	dichroickém		dichroické	dichroickém	dichroických
instrumentalis	dichroickým		dichroickou	dichroickým	dichroickými

Synoniemen

• dichroitický
• dvoubarevný

Verwante begrippen

• dichroismus monbezield
• dichroizmus monbezield

Verwijzingen

• Internetová jazyková příručka - Ústav pro jazyk český AV ČR (Tsjechisch)