rozštípnout
- IPA: /rɔsʃciːpnoʊ̯t/
- roz·štíp·nout
rozštípnout perfectief
enkelvoud | meervoud | ||
---|---|---|---|
eerste persoon | rozštípnu | rozštípneme | |
tweede persoon | informeel | rozštípneš | rozštípnete |
formeel | rozštípnete | ||
derde persoon | rozštípne | rozštípnou |
- Oude schrijfwijze: rozštípnouti perfectief