proplácet
- IPA: /prɔplaːtsɛt/
- pro·plá·cet
proplácet imperfectief
enkelvoud | meervoud | ||
---|---|---|---|
eerste persoon | proplácím | proplácíme | |
tweede persoon | informeel | proplácíš | proplácíte |
formeel | proplácíte | ||
derde persoon | proplácí | proplácí / proplácejí |
- Oude schrijfwijze: propláceti perfectief